ta toto ne...

Takze sobota 1.9.2007, 9:24, ja, Silvia a JeyKey. Celkom priaznive pocasie. Po predoslej dohode sme sa teda vybrali na nakupy do Portsmouth, UK. Chceli sme prejst mesto, pristav a pristavne nakupne centrum a to hlavne kvoli Silvii, ktora coskoro odchadza domov. Cestovali sme vlakom. Je to inac naj prostriedok v UK, proste ho mam rad. Vystupili sme na stanici v meste, kedze Portsmouth ma stanice dve. Prechadzali sme mesto a jednotlive obchody. Celkom fajn, teda az kym sme nedosli k jednemu nemenovanemu obchodnemu domu (Primark) a Silvii sa tam ozaj zapacilo. Ta sa tam ozaj vyzivala. Asi keby som nemal na tvary ten moj unudeny pohlad tak sa odtial nepohneme asi ani po tej nasej skoro hodine co sme tam stravili. Aj to sme sa uz s JeyKeyom museli postavit do radu ku pokladni aby teda Silvia pochopila, ze sa nam uz chce ozaj ist. Ale nie, pohoda. Ved aj dlhsie by sme mohli....ale ta niest tie veci, ruksak a pod.......to nie je nic pre mna. Takze sme zaplatili za veci, ktore Silvia nakupila. Bolo ich neurekom. Este kym som stal v rade, doniesla mi nejake drobnosti, ktore kupila svojim kamoskama.Jednoducho, je to zena. Ko necne sme sa teda dosli von. Aj toalety sme nasli, tak sme mohli vypustit tekutiny...fuuuuuh, pomohlo a riadne. Presli sme este par obchodov, ukazal som Silvii tu v UK tak znamy Argos a vybrali sme sa do pristavu. Cesta z mesta do pristavu nam trvala asi tak 15 min. Cestou som robil Silvii fotky, heh ale sa jedna slecna v aute smiala. Asi nechapala. Za Silviou totiz nebolo nic, teda dookola nic zaujimave, no pre nas bola podstatna Spinnaker Tower, ktoru bolo ako tak vidno. Dosli sme ku pristavu, lepsie povedane do arealu, kde sa nachadza aj znama plachetnica Victory. Pomrkali sme to tam, spravili zopar fotiek a sli sme sa "najest" (hranolky). Dostali sme sa do nakupneho strediska, ale v tej chvili som uz mal toho ozaj dost. Boleli ma nohy a ruksak sa mi zdal tazsi a tazsi. Prechadzali sme obchody a s nimi nas prechadzala chut nakupovat. Konecne sme sa dostali k vytuzenemu cielu a teda k vezi. Spinnaker tower ma lakal uz davno, ale az teraz som sancu ist na jeho vrchol s niekym koho mam rad, nech to doplni atmosferu. Takze sa to podarilo. Nastupili sme do vytahu (ja a Silvia) a po par slovach "sprievodcu" a sedemdesiatich sekundach sme boli na jeho prvom podlazi. Vyhlad super, ale nejak som sa do toho nemohol dostat. Mozno preto, ze som chcel spravit co najviac co najuzasnejsich fotiek a mozno preto, ze nas cakal dole JeyKey. Po uzasnom vyhlade sme vystupli po schodoch na vyssie podlazie kde bol vyhlad mozno na vzdialenejsie miesta, ale nejak to uz nebolo ono. Po chvili sme sa teda rozhodli, ze to balime a ideme dole. Vytahom sme dosli dole, stretli s JeyKeyom a akonecne dosli na stanicu. A to bol asi koniec dna. Uz len pol hodiny cakania na vlak, samotna cesta a boli sme doma. Oooooo, Sweet Home.